Poruchy pozornosti a aktivity s hyperaktivitou

Symptómy ADHD môžeme rozdeliť na dve skupiny.

 

Symptómy nesústredenosti

  1. Dieťa nie je schopné sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci alebo pri iných aktivitách.
  2. Dieťa má často problémy udržať pozornosť pri pracovných povinnostiach alebo zábave.
  3. Často sa zdá ako by nepočúval keď sa na neho hovorí priamo.
  4. Často nerešpektuje pokyny a nie je schopný dokončiť školské úlohy, domáce povinnosti alebo povinnosti na pracovisku (nie je to dôsledok revoltujúceho správania alebo neschopnosti porozumieť pokynom)
  5. Dieťa má problémy s organizovaním povinností a iných aktivít.
  6. Často sa vyhýba, nemá rád alebo sa zdráha zapájať do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie (ako je práca v škole alebo domáce úlohy).
  7. Často stráca veci, ktoré sú potrebné na vykonanie povinnosti alebo na zapojenie sa do aktivít (napr.: hračky, školské zadania, ceruzky, knihy alebo nástroje).
  8. Pacient je ľahko vyrušený vonkajšími stimulmi.
  9. Často zabúda na každodenné povinnosti.
 

Symptómy hyperaktivity/impulzívnosti

  1. Často sa správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami a nohami, je neposedný.
  2. Dieťa často opúšťa svoje miesto v triede alebo v iných situáciách kde sa od neho očakáva, aby zostalo na mieste.
  3. Často behá alebo lezie v situáciách, keď je to nevhodne (u adolescentov alebo dospelých sa tento symptóm môže prejavovať subjektívnym pocitom nepokoja).
  4. Často má problémy zapojiť sa do hier alebo do iných voľno-časových aktivít, pri ktorých sa nerozpráva.
  5. Dieťa budí dojem, že sa stále niekam ponáhľa alebo koná ako by ho poháňala nevyčerpateľná energia.
  6. Často a veľa rozpráva.
  7. Často vyhŕkne odpoveď skôr ako je dopovedaná otázka.
  8. Pacient má často problém počkať kým na neho dôjde rad.
  9. Často prerušuje alebo skáče do reči iným
 
 

Určenie diagnózy ADHD je veľmi komplexná záležitosť a vyžaduje si informácie získané z viacerých zdrojov, od rodičov, lekárov a učiteľov. Diagnóza závisí od pozorovania typického správania, ktoré zdokumentujú rodičia a učitelia (počas ostatných najmenej šiestich mesiacov) a potrebné sú tiež informácie, ktoré poskytne dieťa, ako aj lekárske vyšetrenie. Diagnostický proces je založený na histórii ADHD v rodine, počte a pretrvávaní symptómov a na miere do akej príznaky obmedzujú každodenné fungovanie pacienta. Navyše, je potrebné urobiť fyzické vyšetrenie a vyhodnotiť informácie získané od viacerých ľudí preto, aby sa vylúčili iné možné príčiny symptómov.

 

Diagnostické kritériá a typy ADHD

Manuál pre diagnostiku a štatistiku mentálnych porúch (DSM-IV) obsahuje zoznam kritérií pre diagnostikovanie ADHD.

Tieto kritériá vyžadujú, aby:

  • Aspoň 6 symptómov nesústredenosti a/alebo najmenej 6 symptómov hyperaktivity/impulzívnosti uvedených v tabuľke v predchádzajúcom texte bolo prítomných najmenej 6 mesiacov, a aby sa vyskytovali frekventovanejšie a ich vplyv bol vážnejší ako na jedincov na porovnateľnom stupni vývoja.
  • Niektoré z týchto príznakov boli prítomné aj pred siedmym rokom života.
  • Niektoré z týchto príznakov boli prítomné aspoň v dvoch prostrediach (napr. v škole/práci a doma).
  • Existoval jasný dôkaz, že jedinec nie je schopný zvládať každodenné povinnosti.
 

Na základe dominancie jedného alebo viacerých základných príznakov ako napríklad nesústredenosť, hyperaktivita/impulzívnosť, boli identifikované tri typy ADHD:

  • Typ s prevládajúcou nesústredenosťou: ak 6 alebo viac symptómov nesústredenosti (ale menej ako 6 symptómov hyperaktivity - impulzívnosti) pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. Tento typ je tiež známy ako ADD alebo porucha pozornosti (attention deficit disorder).
  • Typ s prevládajúcou hyperaktivitou - impulzívnosťou: ak 6 alebo viac symptómov hyperaktivity - impulzívnosti (ale menej ako 6 symptómov nesústredenosti) pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov.
  • Kombinovaný typ: ak 6 alebo viac symptómov nesústredenosti a 6 alebo viac symptómov hyperaktivity – impulzívnosti pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. Toto je najbežnejší typ ADHD medzi deťmi a adolescentmi.
 

Existujú dva hlavné prístupy k liečbe a k zvládaniu príznakov ADHD.

  1. Korekcia správania (vrátane terapie a poradenstva)
  2. Lieky
 

V rozsiahlej klinickej štúdii bol na základe účinnosti a spokojnosti rodičov najlepšie hodnotený kombinovaný prístup, ktorý využíva rovnako lieky ako aj korekciu správania. Keď sa pacientom dostane iba jeden z uvedených typov liečby, lepšie výsledky sú zaznamenané v prípade liečby liekmi.

Existuje široká škála liekov, ktoré zmierňujú príznaky ADHD a viditeľne zlepšujú kvalitu pacientovho života. Pri výbere jedného z postupov liečby je potrebné poradiť sa s lekárom.


Zdroj: https://www.janssen-cilag.sk/.
 

Spracovala : Mgr. Irena Korimová, psychológ