Toto deťom nikdy nehovorte

Aj keby vás vaši potomkovia vytočili do nepríčetnosti, sú slová, ktoré by z vašich úst nikdy nemali na svoju adresu počuť. A nie sú to vulgarizmy.

Poznáte ich? Aký ste dnes mali deň? Škoda sa pýtať? Aj my rodičia máme svoje dni, keď sa nám nič nedarí, prídeme domov nahnevaní, unavení a rozčuľuje nás takmer všetko. Ako prvé si to odnesú naše deti... Vyslovili alebo zvrieskli ste niečo kruté, čo vás potom veľmi mrzelo? Stane sa. Veď aj rodič je len človek. Nie je však vôbec dobré prenášať na potomka svoje vlastné problémy. Práve v týchto chvíľach by sme si mali poriadne zahryznúť do jazyka, aby sme to neskôr neľutovali.

Často ich používame podvedome

Zalez! Choď mi z cesty! Teraz nemám na teba čas! Ty si ale grambľavý! Koľkokrát ste vyslovili podobné výroky? Možno to nemyslíte zle, ale tieto vety sa do detskej duše zabodnú hlbšie, ako si vieme predstaviť. Čudovali by ste sa, koľko ich je a ako často ich podvedome používame. Možno preto, že sme ich počúvali od svojich rodičov a strašne nám to liezlo na nervy.

Ponúkame vám niekoľko najpoužívanejších, ktoré znejú v rodinách až príliš často.

Radšej to nechaj tak, lebo to pokazíš!

Ste netrpezlivá, že vaša dcéra chce uvariť puding a výsledok je pripálený hrniec? Zahryznite si do jazyka. Nechcete z nej predsa vychovať človeka s nízkym sebavedomím, ktorý je presvedčený, že pokazí všetko, na čo siahne?! Keď už máte pocit, že potomok nie je z najšikovnejších, ponúknite sa, že to skúsite urobiť spolu.

Som strašne tučná. Musím si dať diétu!

Ako často vyslovíte túto vetu? Ak nechcete mať doma dcéru neustále kontrolujúcu svoje kilá, nehovorte to pred ňou. Dievčatá sú v súčasnosti totiž neustále konfrontované s požiadavkami, ako by mali vyzerať. Nemusíte tento spoločenský problém ešte umocňovať. Slovám: diéta, chudý, tučný sa radšej vyhnite. Skôr zdôrazňujte slovo zdravý. Ak nechcete mať z dcéry anorektičku, rozhodne ju nevystrašte výrokom typu: Budeš mať veľký zadok po mne!

Tá učiteľka (šéfka...) je ale otrasná

Namiesto učiteľky si môžete dosadiť akúkoľvek inú osobu. Ak budete nepekne hovoriť o susede, predavačke, šéfovi a podobne, bude to dieťa brať ako normu, a začne tak hovoriť so svojimi kamarátmi aj o nich. Vyhnite sa preto odsudzovaniu konkrétnej osoby, a ak to inak nejde, hodnoťte len správanie, veci, činy, ale nie samotného človeka. To isté platí o vetách typu: Ty si drzý, hlúpy, nešikovný! Dieťa sa s takýmto hodnotením rýchlo stotožní a naozaj uverí, že je hlúpe a nemožné. A to predsa nechcete!

Povedz babke, že tu nie som!

Spomeňte si, ako často ste požiadali niekoho z rodiny, aby vás zatajil. Prečo to nehovoriť? Snaha vyhnúť sa nechcenému telefonátu pred klebetnou svokrou je síce pochopiteľná, dieťa však takto veci nevníma. Nevie, že to so svokrami, teda ich babičkami, nie je vždy jednoduché a že mama nemá momentálne na rozhovor čas alebo náladu. Nevie rozlíšiť medzi „malým“ a nehanebným klamstvom. Môže si myslieť, že klamať, dokonca aj tým, ktorých máme rady, je celkom bežné. Vrcholom je potom veta: „Hlavne mamičke (otcovi) nič nehovor!“ Radšej sa teda dve minúty zdvorilo porozprávajte a potom povedzte babičke priamo, že sa vám teraz nehodí s ňou hovoriť a že zavoláte neskôr.

Pôjdeš do polepšovne!

Rodičia sa občas deťom vyhrážajú, že ich zoberie zlý čert, policajt alebo ak nebudú poslúchať, dajú ich do domova či do polepšovne. Tieto vety im nikdy nehovorte! Nech sa deje čokoľvek, malé dieťa musí mať veľkú životnú istotu: že za ním stojíte, že ho máte rady a že ho nikdy neopustíte, nech sa stane, čo sa stane. Život môže neskôr kartami zamiešať inak, ale na to je času dosť.

Ženské plemeno je hrozné!

Stane sa, že ocko v hneve alebo položartom odsúdi celý ženský rod a mamy alebo babky na mužoch nenachádzajú nič dobré. A to všetko počúvajú detské uši. Prečo to nehovoriť? Malý chlapec alebo dievčatko zatiaľ netušia o problémoch s opačným pohlavím vôbec nič. Sťažnosťami vlastne deti informujete, že jedinci tohto pohlavia sú všeobecne problémoví. V ich duši nastáva zmätok. Koho si teda potom majú vybrať za partnera či partnerku?