Pomoc rodičov pri domácej úlohe detí

Venujte pozornosť priestorovým podmienkam – miestu, kde dieťa robí domácu úlohu. Začínajúci školák najradšej robí domácu úlohu v blízkosti rodiča. Dôležité je, aby na stole, na ktorom dieťa pracuje, nebolo nič, čo by ho zbytočne rozptyľovalo. Rovnako dôležité je správne sedenie pri písaní (primeraná stolička, predlaktie opreté o dosku stola, opreté chodidlá o podlahu a vzdialenosť očí od zošita približne 30 cm).

Sústredenie sa na prácu – môžeme mu napomôcť precvičovaním rytmu, koordinácie a rovnováhy. Dieťa, ktoré športuje, lepšie prosperuje aj v škole. Ak sa dieťaťu pri domácej úlohe nedarí, je lepšie prácu na chvíľu prerušiť. Sústredená práca prváka by nemala trvať dlhšie ako 20 – 30 minút. Práca, ktorá je dlhšie trvajúca je už menej efektívna.

Domácu úlohu robiť v pravidelnom čase – rodičia sú zodpovední za to, aby dieťa získalo dobré pracovné návyky hneď od začiatku školskej dochádzky. Čas, kedy výkonnosť vrcholí ( medzi 16,30 – 17,30 hod.) by sme mali využiť na domácu prípravu. Pravidelný čas na písanie domácich úloh by mal byť zásadou školáka. V čase vykonávania domácej prípravy  neorganizovať v rodine také činnosti, na ktorých by sa chcel malý školák zúčastniť.

Domáca úloha má súvisieť len s opakovaním prebraného učiva.

O domácej úlohe hovoriť pozitívne – nechápať ju ako nutné zlo, dieťa neporovnávať so staršími súrodencami.

Nevnucovať dieťaťu spôsob učenia – skúsme čo najskôr zistiť, aký spôsob učenia je pre dieťa najvhodnejší.

Viesť dieťa k čitateľským návykom – v 1. ročníku je dôležité, aby dieťa čítalo nahlas. Mali by sme prejaviť trpezlivosť, vyvarovať sa stresu. Čítanie by malo byť vzrušujúce a príjemné.  Niekoľko rád pri čítaní dieťaťa nahlas:

  • vytvorte dieťaťu vhodné podmienky ( pokoj, ticho),
  • nech je čítanie pre dieťa oddychom a pre rodiča potešením,
  • povedzte dieťaťu, aby čítalo pomaly a jasne,
  • neprerušujte dieťa počas čítania,
  • nezabudnite dieťa vždy oceniť a povzbudiť.

 

Podporovať vieru vo vlastné schopnosti dieťaťa – dieťa je potrebné viesť aj ku kritickému zhodnoteniu sebauvedomovania, aby si o sebe vytváralo reálny obraz. Spojiť sebavedomie so sebauvedomovaním a orientovať deti na „zvládanie“.

Viesť dieťa k vlastnej zodpovednosti za učenie – úlohou rodičov je dieťaťu pomáhať, povzbudzovať ho a oceňovať aj menej dobré výsledky, ale zodpovednosť za učenie by malo mať samotné dieťa. Len tak pochopí význam osobnej zodpovednosti za vlastné konanie.