Dieťa a rozvod rodičov

    Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Výrazne zasiahne deti aj dospelých. Jako zareagujú deti, nedokáže předvídat nikto. Dospelí by si však mali všímať signály ktoré im vysiela dieťa.

    Na správu o rozvode alebo odsťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobne, ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu situáciu. Najprv nastupujú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť. Nechcú uveriť, že je to pravda, predstierajú, že im na tom nezáleží, niekedy obviňujú rodičov, inokedy seba. Vždy však ešte žijú v nádeji, že rodičia sa k sebe vrátia. V dalším období môžu deti pociťovať zlost. Môže sa prejaviť v úzkosti alebo  neadekvátnom správaní. Po stabilizácii situácie sa deti s novými podmienkami postupne vyrovnávajú, čo nemusí znamenať, že s tým súhlasia. Je dobré, keď dieťa vopred vie, čo ho čaká, ako to bude s ním aj s rodičmi.
      Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje.  O rozvode  treba hovoriť, a to vo vhodnom čase a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti.  O tejto situácii by rodičia mali informovať učiteľa a postupne aj deti svojich kamarátov.

Ako môžu rodičia deťom uľahčiť situáciu?

Nepoužívať dieťa ako nástroj pomsty

    Popudzovanie dieťaťa proti jednému z rodičov je jednou z najzhubnejších praktík, ktorá sa žiaľ po rozvode objavuje najčastejšie. Je veľmi zlé, ak sa dieťa stáva nástrojom pomsty.  Rodič ľahko podľahne ilúzii, že má všetku výchovnú moc v rukách, a že toho druhého môže zo života dieťaťa proste vymazať. Vie, že druhého partnera najviac raní, keď dieťa proti nemu popudí, alebo mu zakáže stýkať sa s ním. Do určitého veku je možné dieťaťu nahovoriť nepravdy alebo polopravdy tak, že to v dieťati vzbudí strach a odpor k druhému rodičovi.  Napätie, ktoré v ňom vzbudzuje navodzovanie negatívneho postoja k jednému z rodičov, sa môže nepriaznivo odraziť na jeho ďalšom vývoji.

Zabrániť tomu, aby rozvodový konflikt pokračoval

    Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania.

Zachovať pozitívny obraz druhého rodiča

    Zdravému sebavedomiu dieťaťa veľmi prospeje, ak si môže svojich rodičov aj po rozvode vážiť. Rozvod je až na malé výnimky zlyhaním oboch partnerov, dôkazom, že manželia spolu nedokázali žiť. To však neznamená, že jeden je dobrý a ten druhý zlý.

Nekupovať si dieťa

    Je to neblahá praktika, ktorá sa po rozvode často objavuje. Majú k nej sklon tí rodičia, ktorí z rodiny “odišli”. Snažia sa vynahradiť dieťaťu svoju neprítomnosť a zamieňajú uspokojovanie citových potrieb za potreby materiálne. Darčeky sú na mieste, ale nesmie ich byť veľa a nesmie byť v nich cítiť záväzok, musia byť úprimné.

Byť objektívni

    Po rozvode sú partneri prehnane citliví na výchovné počínanie toho druhého a sú náchylní vidieť nepriateľské gesto aj tam, kde nie je.  Najlepšie by bolo, aby rodičia pri výchove stále spolupracovali, zvažovali, čo je pre dieťa vhodné a čo nie.

Upraviť styk s druhým rodičom

    Je dobré, ak sa rodičia o styku s dieťaťom dohodnú sami a súd do toho nemusí zasahovať.  Dieťa potrebuje oboch rodičov, potrebuje pocit, že ho rodičia milujú a že ho neopustili, nech sa už medzi nimi dvomi stalo čokoľvek. Dieťa sa nesmie cítiť previnilo za to, že druhého rodiča neprestalo ľúbiť, ale ani za to, že sa manželstvo skončilo rozvodom. Nesmie si myslieť, že sa to stalo kvôli nemu, pretože nebolo dosť poslušné, usilovné, či múdre.

    Vždy je potrebné mať na zreteli,že rodič je pre dieťa vzorom vždy, za každých okolností. Je na rodičoch, aby dieťaťu ukázali,  že aj tie najnáročnejšie úskalia životnej cesty sa dajú zvládnuť citlivo a na dostatočnej ľudskej úrovni.

 

Zdroj: internet, Eva Smiková: Dieťa z rozvednej rodiny