Dieťa a bilingválna výchova

        Už v ranom veku je dieťa schopné prijímať množstvo informácií. Mozog dvojročného dieťaťa má dvakrát toľko synapsií ako mozog dospelého človeka. Tieto sa buď využijú, alebo sa stratia.

        V našom prostredí veľké množstvo rodín chápe dvojjazyčnosť ako prirodzenú súčasť života. Byť dvojjazyčný je pre malé dieťa prirodzené, najmä ak je každý jazyk naviazaný na niektorú blízku osobu v rodine. Je schopné vnímať, chápať a neskôr aj odpovedať v správnom jazyku každej osobe.

Pri výchove bilingválneho dieťaťa rozoznávame dva základné princípy:

  1. Gammotov princíp - v tomto prípade ide o princíp, keď každý z rodičov by mal vo svojej komunikácii s dieťaťom, najmä v prvých rokoch dôsledne používať len jeden jazyk. To znamená, rodič by sa mal dieťaťu prihovárať vo svojom  jazyku a nemali by ich miešať. Pritom, vôbec nie je dôležité, akým jazykom sa rozprávajú medzi sebou (aj pred dieťaťom).
  2. Jedno prostredie – jeden jazyk: Dieťa hovorí so svojimi rodičmi jedným jazykom, druhý si osvojuje v inom ako domácom prostredí, napr. v škôlke. Tento princíp sa vyskytuje aj u dvojjazyčnosti v rodinách jazykových menšín, ktoré v domácom prostredí hovoria svojim materinským jazykom, druhý – väčšinový jazyk si dieťa osvojuje mimo domova.

 

Dôležité pravidlá pri bilingválnej výchove

Asi najdôležitejšou zásadou v bilingválnej výchove je dôslednosť v rozlišovaní dvoch jazykov. Rodičia by mali dbať, aby nedochádzalo k miešaniu jazykov v jednej vete. Rovnako si rodičia musia dávať pozor, aby nedochádzalo k miešaniu jazykov v závislosti od témy, činnosti alebo zúčastnených osôb. Uvedené má negatívny vplyv na osvojovanie si jedného aj druhého jazyka a môže sa to nežiaducim spôsobom prejaviť aj na rozvoji rozumových schopností.

Ďalšia zásada hovorí, že dieťa by malo byť vystavené každému jazyku v dostatočnom množstve. Vieme, že dieťa si najlepšie osvojuje jazyk praktickou cestou počas mnohých činností.  Pre osvojenie jazyka je najdôležitejšia aktívna komunikácia s dieťaťom. Je preto dobré vytvárať prirodzené sociálne situácie pre osvojovanie si oboch jazykov.  Ak dieťa nemá dostatočný kontakt s jedným z jazykov, dochádza k vzniku pasívneho bilingvizmu (napr. dieťa rozumie anglicky, ale odpovedá v slovenčine). Najdôležitejším a najťažším pravidlom pre udržanie si znalosti jazyka je udržanie dlhodobého kontaktu. Dieťa skutočne potrebuje pravidelne a aktívne používať oba jazyky. V prípade bilingválnej výchovy je potrebné si uvedomiť, že dieťa potrebuje kontakt s jazykmi aj počas školskej dochádzky (hlavne v staršom školskom veku).

 

Zdroj: Mária Tóthová Šimčáková: Som rodič a čo s tým?
internet