Agresivita detí

Agresivita je súčasťou ľudskej prirodzenosti a hrá dôležitú úlohu vo vývine každého dieťaťa. Úlohu rovnako veľkú ako láska. Vnútorná prudkosť dodáva dieťaťu energiu a motiváciu, ktoré sú nutné napr. k sebaprekonávaniu. Podporuje úspech, ak zostáva v hraniciach, ktoré dieťa dokáže kontrolovať. Úlohou výchovy nie je úplne agresivitu odstrániť, ale usmerniť ju pre mobilizáciu energie na dosiahnutie pozitívnych cieľov pre seba i ostatných.

Dieťa vo veku približne do 1 roka sa rado hrá s rodičmi a naťahuje ručičky k svojim blízkym. Koľko ľudí z okolia vám povie: „Neber ho stále do náručia, musí sa naučiť hrať sa aj sám“. Je to kruté a zapríčiňuje to agresivitu dieťaťa. Keď prehliadame priania dieťaťa, keď neodvedieme jeho pozornosť od drobných „boliestok“, naučí sa reagovať krikom, začne byť trucovité oveľa skôr, než iné deti.

Dieťaťu škodí taký rodič, ktorý v hre s ním uplatňuje svoju prevahu – posmieva sa mu, podáva mu hračku a vzápatí mu ju so smiechom zoberie alebo dieťa straší. Toto morálne sadistické správanie narúša dôveru dieťaťa v dospelého, dieťa zneistí, pretože nikdy nevie, čo mu kto vyvedie a rozvinie sa uňho o b r a n n é   s p r á v a n i e, ktoré podmieňuje jeho agresivitu.

Pre obdobie približne 18 mesiacov – 3 roky je pre dieťa charakteristické tzv. obdobie v z d o r u, keď sa dieťa často prejavuje agresívnym správaním. Chybou rodičov je podľahnúť nátlaku dieťaťa /rodičia sa nemôžu stať o b e ť o u dieťaťa/, alebo reagovať r o v n a k o agresívne, ako dieťa. Oba spôsoby ešte viac vystupňujú jeho agresívne reakcie.

Čo teda robiť? Je dôležité dieťaťu povedať, že má p r á v o   s a   n a h n e v a ť. Ak rodič kričí, dieťa si na jeho krik zvykne a doslova sa ním imunizuje. Takéto správanie rodiča ho vôbec neučí ovládať svoje agresívne impulzy. Toto platí aj o fyzickom trestaní detí. Keď sa dieťa začne správať agresívne, je vhodné odviesť jeho pozornosť i n ý m   s m e r o m. V prípade, že to nepomôže, je vhodné dieťa poslať „ k sebe“ - „choď do svojej izby a zostaň tam dovtedy, kým sa nebudeš cítiť lepšie“.

Rodičia, ktorí si sadnú s dieťaťom v izbe a hrajú sa spolu, pomenovávajú s ním vykonávané činností, tým u dieťaťa trénujú jeho slovnú komunikáciu a minimalizujú aj jeho agresívne tendencie. H r a s dieťaťom je dôležité preventívne opatrenie proti rozvoju jeho agresivity.

V prípade rodičov, ktorí uplatňujú r e p r e s í v n e výchovné metódy, vlastne nútia dieťa, aby svoju emóciu hnevu potlačilo, dieťa sa nenaučí rozlíšiť a pomenovať svoje emócie a tým si nedokáže osvojiť ani schopnosť dopredu si premyslieť svoje konanie. Bude sa u neho rozvíjať buď správanie p a s í v n e, s hnevom obráteným do svojho vnútra alebo správanie prehnane a g r e s í v n e, s hnevom obráteným voči okoliu.

Obdobie predškolského veku /3-6 rokov/ - dieťa si postupne uvedomuje, že druhí sú tiež ľudské bytosti so svojimi prianiami a potrebami a tie sa nie vždy zhodujú s prianiami a potrebami dieťaťa. Je preto potrebné dieťaťu ukázať, že protichodnosť prianí a potrieb nebude brániť rodičom, aby dieťaťu prejavovali naďalej svoju lásku. Ak sme sa báli, že ho svojim zákazom rozhneváme, ak sme mu nedali najavo, že naše rodičovské priania sú v rozpore s jeho, alebo ak sme s dieťaťom trávili príliš málo času, ak sme boli násilnícki, kričali sme naň a naučili ho potlačovať vlastné emócie na rozdiel od ich otvoreného vyjadrovania, prevládnu u neho skôr „primitívne“ podnety.

Umožniť dieťaťu uvedomiť si svoje „nadja“ ako zložku ľudskej psychiky, ktorá umožňuje ovládnuť vlastné impulzy a pristupovať na kompromisy medzi násilím a podriadenosťou, vedie k vytvoreniu vyváženej a sociabilnej osobnosti.

Obdobie školskej dochádzky /7-12 rokov/ je charakteristické pre chlapcov podielom fyzických hier a súťaží, kde dokážu uplatniť svoju silu, u dievčat podielom slovných vyjadrení, konfliktov a súperenia medzi kamarátkami. Pokiaľ tento normálny podiel fyziologickej agresivity neovládne správanie dieťaťa a dieťa jej nepodľahne natoľko, aby mu to spôsobovalo problémy vo vzťahoch, kazilo jeho radosť z pohybu, bránilo učeniu a mať kamarátov, takisto ak nekomplikuje rodinné vzťahy, je t r e b a   h o   a k c e p t o v a ť.

Na školách sa realizujú kampane, ktoré nabádajú deti k tomu, aby sa navzájom rešpektovali a aby svoje konflikty riešili skôr slovne a snažili sa nájsť sprostredkovateľa v pedagogickom zbore a NIE odpovedať na násilie násilím, čo vedie v konečnom dôsledku k jeho eskalácii. Deti MUSIA mať možnosť stretávať sa s dospelými, ktorých úlohou je ísť im PRÍKLADOM a ZAISTIŤ DODRŽOVANIE PRÁVA.

Obdobie adolescencie podmieňuje vplyv hormónov, ktoré menia charakter dieťaťa. Jedinci ľahko podliehajú svojim emóciám, sú sklamaní zo sveta naokolo, zo seba... Adolescent často útočí na okolie, aby jeho reakcie preskúmal a krôčik po krôčku postupne prichádzal na to, kto vlastne je. Úloha rodičov je v tomto období delikátna. Nespočíva v úteku pred agresivitou potomka, pretože by sme ju viac stupňovali. Ak adolescent podnikne svoje prvé slovné útoky proti rodičom, ak dostane odpovede, ktoré hľadá, pravdepodobne bude pokračovať v oveľa umiernenejšej forme – v prípade že rodiča reagujú logicky a konštruktívne.
Ak však rodič pred potomkom radšej utečie v snahe vyhnúť sa útoku, adolescent sa rád pripojí radšej k parte kamarátov, ktorých bude napodobňovať.

Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho, aby vedelo mať radosť z práce a malo rado tých, ktorí ho obklopujú. Tým, že budeme rozširovať zodpovednosť dieťaťa v jeho osobnom, telesnom, citovom a rodinnom živote, ak budeme chrániť jeho zdravie a bezpečnosť, ak mu ponúkneme vhodnú činnosť pre jeho voľný čas a optimalizujeme jeho školské vzdelávanie, umožníme mu, aby svoje životné impulzy využilo v prospech svojej osobnosti i v prospech svojho okolia.

 

Spracovala: PhDr. Katarína Uhrinová, psychológ,
Zdroj : Edwige Antier - Agresivita detí, vydavateľstvo Portál, s.r.o., 2011